OFCA je jeden naozaj vydarený projekt, ktorého idea vznikla jedného pekného večera na IRCI pred pár rokmi. Hned ďalší večer na to ZimaN implementoval prvú verziu. Naštastie sme si na neho dnes spomenuli.
Toto je slobodny softver sireny pod licenciou GNU GPL.
Pre blizsie informacie citaj subor license.txt.
v1.0 © ZimaN & Tomaj 2k5
Co a vobec – preco?
OFCA je programovaci jazyk, ktoreho idea vznikla jedneho pekneho vecera na IRCI (detaily sa dotiahli nasledujuci den na matike) a implementacia (z vacsej casti) nasledujuci vecer – 15.4.2005. Vychadza z nemenej popularneho vychodoslovenskeho programovacieho jazyka Saral (Saris algorithmic language).
Podstatou OFCE je extremne human-like syntax. Co to vlastne znamena? Na rozdiel od inych programovacich jazykov, v ktorych sa vyskytuju same specialne znaky a operatory, OFCA taketo znaky vobec nepozna (okrem uvodzovky). Vsetky elementy syntaxe a jazyka su vyjadrene slovami, ktore su navyse
- case insensitive – nezalezi na velkosti pismen
- grammar insensitive – nezalezi na i/y,
cim sa dosahuje velka developer-priatelskost. Program v OFCI sa nenazyva “kod” (co je v ostatnych jazykoch uplne opodstatnene), ale vzhladom na syntax OFCE “sloh”. V OFCI su takisto dalsie vylepsenia, o ktorych sa zmienime neskor.
OFCA je programovaci jazyk tak multiplatformovy, aky sa nam chcelo nakodit (i.e. vzhladom na prenosny kod v C++ zrejme celkom slusne multiplatformovy), taky rychly, ako sa nam chcelo optimalizovat (to sa nam velmi nechcelo) a taky spolahlivy, ako sa nam chcelo pisat kontroly chyb (to je celkom na urovni).
Co OFCA je a co NIE je
OFCA je taky mily ulet, programatorsky vtip. Samozrejme, ze je to interpretovany jazyk, v ktorom sa daju robit j celkom zaujimave slohy. (Planuje sa Dijkstrov algoritmus).
OFCA NIE je ziadny kvalitny programovaci jazyk (ano, nemame problemy uznat si to). V pripade OFCE ide o recesiu, a teda kod asi nebude dokonaly, snazili sme sa ho vsak udrzat aspon na takej urovni, aby nesegfaultoval, ale v pripade chyby inteligentne vypisal dokonca aj jej pricinu a slusne skoncil.
Od OFCE necakaj, ze ti bude pomahat s vyvojom slohov v OFCI. Vzhladom na jej syntax moze ktorekolvek slovo znamenat cokolvek a v pripade chyby v kode sa error obycajne zahlasi az na konci programu, ked posledne alebo predposledne slovo bude povazovane za premennu, ktorej uz nebude co priradit.
Opis syntaxe
Syntax OFCE je extremne benevolentna.
Pozostava zo slov oddelenych oddelovacmi. Oddelovac moze byt novy riadok, medzera alebo tabulator (proste whitespace). Na slova sa nekladu absolutne ziadne podmienky (mozu obsahovat akekolvek znaky), samozrejme okrem whitespace znakov.
OFCA rozlisuje dva typy slov:
- Retazce – slova uvedene v uvodzovkach:
- napr. “Abeceda zjedla deda.\n”
- znaky uvedene backslashom budu interpretovane C-ckovskym stylom (\n, \r, \t, \\)
- Operatory – vsetko ostatne (NIE je to operator v beznom slova zmysle!)
- napr. konec
Pri operatoroch je VELMI dolezite spomenut viacero veci:
- Z operatorov sa automaticky odstranuju znaky: ,.;:!
- To vedie k este viac human-like syntaxi
- Pri operatoroch sa nerozlisuju velke/male pismena, ani i/y!
- Nasledujuce operatory sa v texte priamo mazu bez nahrady (akoby tam ani neboli):
- toten, ten, toto, to, tota, ta,
, asik
- toten, ten, toto, to, tota, ta,
Tento pristup umoznuje obohatit sloh v OFCI o prirodzenejsie prvky jazyka.
Napr:
Napis "Vloz cislo: ", popytaj toto cislo a napis toto cislo!
je to iste ako
napis "Vloz cislo: " popytaj cislo napis cislo
Vyznam operatorov zavisi od ich pozicie v slohu
Lubovolny operator moze mat rozne vyznamy, ktore zavisia od toho, kde sa nachadza. V pripade, ze operator nie je zaujimavym slovom, povazuje sa za premennu. Operator mozeme explicitne urcit ako premennu, ked pred nu napiseme operator “menak”.
Priklad:
menak ak je 10 napis ak
vypise premennu s nazvom ak. Ak by sme neuviedli operator “menak”, operator “ak” by bol povazovany za zaujimave slovo, ktore znamena vetevenie programu na zaklade podmienky. V druhom riadku operator “ak” nemoze znamenat nic ine ako premennu, a teda sa pred nu nesmie pisat operator “menak”.
Vzhladom na to sa zavadza operator vyraz (viraz), ktory nam hovori, ze nasledujuce tri operatory tvoria vyraz, ktory pozostava
z laveho operandu, operatora a praveho operandu. Oba operandy vsak mozu byt tiez vyrazmi, a teda sa vyrazy rekurzivne vyhodnocuju.
vyraz 1 plus 10 = 11 vyraz a plus b = a+b vyraz a krat vyraz a plus b = a*(a+b)
V poslednom pripade je pravym operandom dalsi vyraz. Tieto vyrazy sa daju pouzit v priradeni (a je vyraz a plus b), v podmienke (ak vyraz a je b), ci kdekolvek inde, kde je potrebna nejaka ciselna hodnota.
Co pozname z inych jazykov a ako sa to povie v OFCI
| C/C++ | Pascal | OFCA |
| x = 5 | x:=5 | x je 5 ALEBO x bude 5 |
| const x = 5 | const x = 5 | x bude furt 5 |
| x = y+z | x:=y+z | x je vyraz y plus z |
| printf(“bla\n”) | writeln(“bla) | napis “bla\n” |
| printf(“\n”) | writeln; | enter |
| x = p*(q+r) | x:=p*(q+r) | x je vyraz p krat vyraz q plus r |
| gets(x) | readln(x) | popytaj x |
| break | break | ubzikni |
| continue | continue | nazad |
| (…) | ||
Bohuzial, som lenivy ako vos, a tak sa mi nechce pisat viacej. Pozri si prikladove programy, tam to pochopis.
- procedura sa uvadza:
coska meno_procedury -prikaz- -prikaz- konec cehoska
-
volanie procedury
zrob meno_procedury
procedura dostane kopie vsetkych premennych. akekolvek zmeny sa po navrate z procedury stratia, okrem premennej “vysledok” (ta sa zachova). vo “vysledku” je teda ulozena navratova hodnota. vstupne parametre procedury si vsak musis poriesit sam.
Zoznam zaujimavych slov
Plany do buducnosti (alias TODO)
- KOfca (ikona Kofoly)
- port pod Dev-Cpp
- jazyk je netypovy, pribudnu typy
- funkcie
- polia
- objekty & struktury (?)
- praca so subormi
Prikladovy sloh na vypocet faktorialu
enter napis "OFCA Faktorialy Ciskajuci Automat (c) ZimaN 2005\n" napis "------------------------------------------------\n" napis "Prikladovy program na vypocet faktorialu v jazyku OFCA\n" napis "Tento program sluzi na demostracne ucely.\n" napis "Rovnako, ako OFCA, je sireny pod licenciou GNU GPL.\n" enter napis "Vloz cislo: " a popytaj toto cislo i je 1, n je 1 kolecko i je vyraz: i krat n Ak vyraz n je (zadane) cislo, ubzikni (hehe), ked ne, zvacsi n!
Ak vas OFCA zaujala kludne ju skuste:
No včera som na tú OFCU narazil u zimana. Skutočne ma zaujala, len jedna vec vonku už je novšia verzia (v 1.0 chyba podpora podprocedur) http://blackhole.sk/~ziman/files/ofca-1.1.tar.bz2
uz len kompilator